Zápisky
Píšem knihu o siedmich rokoch, ktoré ma dostali zo 155 kíl a pervitínu tam, kde som dnes. Sem odkladám to, čo pri tom vzniká.
Sú to tri druhy textov.
Z knihy. Momenty, ktoré som prežil a roky potláčal. Niektoré sa do knihy dostanú celé, iné z nej vypadnú a zostanú len tu.
O písaní. Kde sa zaseknem a čo sa deje, keď sa mám vracať do rokov, do ktorých sa mi vracať nechce.
O vydávaní. Čo obnáša vydať si knihu sám. Koľko to stojí, čo som o tom nevedel a kde presne som teraz.
Nič z toho nie je návod. Je to len to, čo sa deje, kým tá kniha vzniká.
-
Veď ty nie si závislý
Prvý človek, ktorému som povedal, že chodím do abstinenčného klubu, bola moja mama.
-
Nerozhodol som sa to napísať. Rozhodol som sa to nezmazať.
Keď som pred dvomi rokmi začínal, spravil som si osnovu. Chcel som vedieť, aké kapitoly ma čakajú a v akom poradí pôjdu. O tom, ako som si písanie organizoval, napíšem inokedy — teraz je podstatné niečo iné.
-
Ja môžem
Táto fotka je z 10. septembra 2023. Vtedy som prvýkrát v živote stál vo vysokých horách.
-
Víkend, počas ktorého som nenapísal ani slovo
Cez víkend som bol s kamarátmi na festivale Slnko na skalách. Celý sa nesie v téme extrémnej turistiky — prednášky ľudí, ktorí niekam došli po svojich, a program, ktorý s tým súvisí. Keďže mne turistika zmenila život, nemohol som tam chýbať.
-
Desať rokov som si myslel, že na tom obraze je napísané niečo iné
Túto fotku som odfotil 8. júna 2014. Je to moja vtedajšia izba — gauč, skriňa, budík na stolíku. A nad gaučom obraz, ktorý som si dal namaľovať pár mesiacov predtým.
-
O pervitíne vtedy nevedel nikto
Túto fotku spravila teta Majka 22. februára 2019, pár minút predtým, než sme vyrazili na ples. Navrhla mi, aby som išiel s nimi. Prišlo mi to ako pozvanie zabaviť sa a prijal som.
-
Čo mi redaktorka vyčítala na prvej kapitole
Mať hotový rukopis je jedna vec. Ku knihe je odtiaľ ešte ďaleko.
-
Stačí zvládnuť len dnes
Počas mojej transformácie mi Mino jedného dňa povedal: „Skúsiš box?“
-
O pár rokov neskôr
Pred pár rokmi som sa chcel prihlásiť na zoznamku. V tom čase som bol obézny a vedel som presne, čo sa bude diať — nikoho nezaujmem. Tak som išiel hľadať fotografa. Niekoho, kto by ma nafotil „v lepšom svetle“. Vedel som, že to nebudem ja. Vedel som, že robím zo seba niekoho iného. A aj tak som to chcel.
-
Rovnaké kopce, iný človek
Bolo to len tak, mimochodom, počas cvičenia. Mino povedal niečo v zmysle: večer sa pôjdeme prejsť na Skalku. Ako keby to bola úplná maličkosť.