Zápisky

Píšem knihu o siedmich rokoch, ktoré ma dostali zo 155 kíl a pervitínu tam, kde som dnes. Sem odkladám to, čo pri tom vzniká.

Sú to tri druhy textov.

Z knihy. Momenty, ktoré som prežil a roky potláčal. Niektoré sa do knihy dostanú celé, iné z nej vypadnú a zostanú len tu.

O písaní. Kde sa zaseknem a čo sa deje, keď sa mám vracať do rokov, do ktorých sa mi vracať nechce.

O vydávaní. Čo obnáša vydať si knihu sám. Koľko to stojí, čo som o tom nevedel a kde presne som teraz.

Nič z toho nie je návod. Je to len to, čo sa deje, kým tá kniha vzniká.

  • Veď ty nie si závislý

    Prvý človek, ktorému som povedal, že chodím do abstinenčného klubu, bola moja mama.

  • Nerozhodol som sa to napísať. Rozhodol som sa to nezmazať.

    Keď som pred dvomi rokmi začínal, spravil som si osnovu. Chcel som vedieť, aké kapitoly ma čakajú a v akom poradí pôjdu. O tom, ako som si písanie organizoval, napíšem inokedy — teraz je podstatné niečo iné.

  • Ja môžem

    Táto fotka je z 10. septembra 2023. Vtedy som prvýkrát v živote stál vo vysokých horách.

  • Víkend, počas ktorého som nenapísal ani slovo

    Cez víkend som bol s kamarátmi na festivale Slnko na skalách. Celý sa nesie v téme extrémnej turistiky — prednášky ľudí, ktorí niekam došli po svojich, a program, ktorý s tým súvisí. Keďže mne turistika zmenila život, nemohol som tam chýbať.

  • Desať rokov som si myslel, že na tom obraze je napísané niečo iné

    Túto fotku som odfotil 8. júna 2014. Je to moja vtedajšia izba — gauč, skriňa, budík na stolíku. A nad gaučom obraz, ktorý som si dal namaľovať pár mesiacov predtým.

  • O pervitíne vtedy nevedel nikto

    Túto fotku spravila teta Majka 22. februára 2019, pár minút predtým, než sme vyrazili na ples. Navrhla mi, aby som išiel s nimi. Prišlo mi to ako pozvanie zabaviť sa a prijal som.

  • Čo mi redaktorka vyčítala na prvej kapitole

    Mať hotový rukopis je jedna vec. Ku knihe je odtiaľ ešte ďaleko.

  • Stačí zvládnuť len dnes

    Počas mojej transformácie mi Mino jedného dňa povedal: „Skúsiš box?“

  • O pár rokov neskôr

    Pred pár rokmi som sa chcel prihlásiť na zoznamku. V tom čase som bol obézny a vedel som presne, čo sa bude diať — nikoho nezaujmem. Tak som išiel hľadať fotografa. Niekoho, kto by ma nafotil „v lepšom svetle“. Vedel som, že to nebudem ja. Vedel som, že robím zo seba niekoho iného. A aj tak som to chcel.

  • Rovnaké kopce, iný človek

    Bolo to len tak, mimochodom, počas cvičenia. Mino povedal niečo v zmysle: večer sa pôjdeme prejsť na Skalku. Ako keby to bola úplná maličkosť.