Zápisky

RSS Facebook

Píšem knihu o siedmich rokoch, ktoré ma dostali zo 155 kíl a pervitínu tam, kde som dnes. Sem odkladám to, čo pri tom vzniká.

Sú to tri druhy textov.

Z knihy. Momenty, ktoré som prežil a roky potláčal. Niektoré sa do knihy dostanú celé, iné z nej vypadnú a zostanú len tu.

O písaní. Kde sa zaseknem a čo sa deje, keď sa mám vracať do rokov, do ktorých sa mi vracať nechce.

O vydávaní. Čo obnáša vydať si knihu sám. Koľko to stojí, čo som o tom nevedel a kde presne som teraz.

Nič z toho nie je návod. Je to len to, čo sa deje, kým tá kniha vzniká.

  • Čo mi redaktorka vyčítala na prvej kapitole

    Mať hotový rukopis je jedna vec. Ku knihe je odtiaľ ešte ďaleko.

  • Stačí zvládnuť len dnes

    Počas mojej transformácie mi Mino jedného dňa povedal: „Skúsiš box?“

  • O pár rokov neskôr

    Pred pár rokmi som sa chcel prihlásiť na zoznamku. V tom čase som bol obézny a vedel som presne, čo sa bude diať — nikoho nezaujmem. Tak som išiel hľadať fotografa. Niekoho, kto by ma nafotil „v lepšom svetle“. Vedel som, že to nebudem ja. Vedel som, že robím zo seba niekoho iného. A aj tak som to chcel.

  • Rovnaké kopce, iný človek

    Bolo to len tak, mimochodom, počas cvičenia. Mino povedal niečo v zmysle: večer sa pôjdeme prejsť na Skalku. Ako keby to bola úplná maličkosť.

  • Koľko stojí vytlačiť knihu? 14 ponúk

    Kniha bude existovať fyzicky, takže ju niekto musí vytlačiť. A keďže vydávam vlastným nákladom a kampaň potrebuje presnú cieľovú sumu, potreboval som presné ceny vopred — nie odhad.

  • Mýtus o tichu na útulni

    V sobotu, 15. augusta, som sa vybral peši z Medvedzia na Útulňu pod Magurkou. V batohu notebook, v hlave jeden cieľ: napísať kus knihy niekde inde než za vlastným stolom.

  • Deň, keď som sa zahral na spisovateľa

    6. január 2025, pondelok, 11:11. Tak to stojí v rohu obrazovky na fotke, ktorú som si v ten deň spravil v kaviarni.

  • Štartové číslo 29 — prvé preteky

    17. september 2017. Beh Zubrohlavským chotárom, druhý ročník. Na štartovom čísle mám dvadsaťdeviatku a na fotke z cieľa držím v ruke medailu.

  • Tretia podkapitola

    Tento týždeň som napísal jednu z najťažších podkapitol celej knihy. V poslednej kapitole, ktorú práve píšem, ich bude viac — je to kapitola, kde sa všetko, čo som doteraz opísal, začína skladať dokopy.

  • Teta Majka a diera v ľade

    januára 2021 som stál po pás v studenej vode zamrznutého jazera, s kusom ľadu v rukách, obklopený ľuďmi, s ktorými som sa v tú zimu pravidelne stretával pri otužovaní. Na fotke to vyzerá jednoducho — chlap v ľade, trochu úsmevný záber. Za ňou je ale kus cesty, ktorý stál za rozprávanie.