Štartové číslo 29 — prvé preteky
17. september 2017. Beh Zubrohlavským chotárom, druhý ročník. Na štartovom čísle mám dvadsaťdeviatku a na fotke z cieľa držím v ruke medailu.
Vážil som 155 kilogramov a bral pervitín. Sedem rokov trvalo, kým som sa z toho dostal. Píšem o tom knihu.
Prečítaj celý príbeh →17. september 2017. Beh Zubrohlavským chotárom, druhý ročník. Na štartovom čísle mám dvadsaťdeviatku a na fotke z cieľa držím v ruke medailu.
Tento týždeň som napísal jednu z najťažších podkapitol celej knihy. V poslednej kapitole, ktorú práve píšem, ich bude viac — je to kapitola, kde sa všetko, čo som doteraz opísal, začína skladať dokopy.
januára 2021 som stál po pás v studenej vode zamrznutého jazera, s kusom ľadu v rukách, obklopený ľuďmi, s ktorými som sa v tú zimu pravidelne stretával pri otužovaní. Na fotke to vyzerá jednoducho — chlap v ľade, trochu úsmevný záber. Za ňou je ale kus cesty, ktorý stál za rozprávanie.
Som programátor z Oravy. Vážil som 155 kilogramov, bral pervitín a dva roky som sa hanbil ukázať ľuďom.
Nedostala ma z toho diéta ani tréningový plán. Trvalo to sedem rokov a začalo sa to tým, že som sa prestal vyhýbať vlastnému smútku. Dnes vážim 105 kíl a píšem o tom knihu.
Od Tatier po Elbrus. Hory sú mojím zdrojom ticha a pokory.
Beh a otužovanie udržujú moju myseľ bystrú a telo odolné.
Programovanie od detstva. Je to moja vášeň, remeslo i životný štýl.