45 kíl za 27 mesiacov. Ani jedno váženie.

Váhu s pripojením na telefón mám od jesene 2017 a všetko, čo som kedy odvážil, je uložené v jednom súbore. Dá sa to exportovať do tabuľky a pozrieť sa na to ako na text.

Nie je to záznam o mojej váhe. Je to záznam o tom, kedy som sa na seba bol ochotný pozrieť.

Jeseň 2017

Vážim sa skoro každý deň. Niekedy dvakrát — ráno a potom ešte raz cez deň, akoby sa za pár hodín mohlo niečo zmeniť.

Čísla sa držia medzi stopiatimi a stosiedmimi. Mám za sebou prvé veľké chudnutie a pár mesiacov predtým som zbehol svoje prvé preteky. Vtedy som si o sebe myslel, že som športovec.

Človek, ktorý sa váži dvakrát denne, to má pod kontrolou. Alebo si to aspoň myslí, čo je v tej chvíli to isté.

Potom sa to preriedi

Koniec novembra. Začiatok decembra. A šesť týždňov nič.

V januári 2018 je v tabuľke 111,8. Za šesť týždňov päť a pol kila hore.

Pamätám si presne, čo som si vtedy povedal. Že to ešte nie je také zlé. Že sa to dá vrátiť.

Túto vetu som si opakoval ešte veľmi dlho po tom, čo prestala platiť.

Ešte tri merania. Február. Február. A 22. marec 2018, 110,3 kg.

Potom už nič.

Prečo som prestal

Nie preto, že by som na to zabudol.

Každé stúpnutie na tú váhu bolo správou, že sa to nelepší. A ja som už nemal, čím tú správu vyvážiť. Zakaždým, keď som na ňu stúpil, som stratil kúsok nádeje — a človek, ktorému dochádza nádej, si ju začne šetriť.

Tak som prestal. Nie s rozhodnutím, nie s nejakým vyhlásením. Jednoducho som na tú váhu prestal chodiť a tým sa problém na chvíľu vyriešil. Prestal som ho vidieť.

Prestať sa vážiť je oveľa jednoduchšie než prestať priberať. To je asi jediná vec z toho obdobia, ktorú viem povedať ako poučku.

Zajtra

Každé ráno som si povedal, že zajtra. Zajtra vstanem a začnem. Zajtra prestanem so sladkým.

Nebolo to klamstvo. V tej chvíli som tomu naozaj veril. Preto to aj fungovalo — to „zajtra" mi umožnilo prežiť daný deň bez toho, aby som sa musel pozrieť na to, čo robím.

Zajtra neprišlo ani raz. Dva a pol roka po sebe.

11. jún 2020

Ďalší záznam v tom súbore je z 11. júna 2020. 155,3 kg.

Medzi tými dvoma riadkami je dvadsaťsedem mesiacov a štyridsaťpäť kíl. V denníku po nich nie je ani stopa — žiadna stúpajúca krivka, nič, čo by sa dalo sledovať. Jeden bod dole a jeden bod hore.

To nie je chyba v dátach. To je presne to, čo sa stalo.

Tá prázdna plocha v grafe je obdobie, keď som o sebe nechcel vedieť nič. A číslo 155,3 tam nie je preto, že by som dokumentoval svoj pád. Je tam preto, že som sa po dvoch rokoch konečne postavil na váhu.

Tri dni predtým mi doniesli bežecký pás.

Píšem o tomto v knihe — kapitola Záblesk svetla, čo zmizol v tme.