Naprogramoval som si aplikáciu na redakciu vlastnej knihy

Snímka obrazovky mojej aplikácie na redakciu knihy: vľavo osnova kapitol, v strede rukopis so zvýrazneným nájdeným odsekom o detstve a vpravo AI chat, ktorý našiel 27 miest o detstve a drogách.

Rukopis mojej autobiografie 7 rokov k životu je dopísaný. Redaktorka s ním však začne pracovať až v decembri. Dovtedy sa do redakcie púšťam sám.

Som programátor, takže som si na to urobil vlastný nástroj.

Problém: 300 strán sa nedá zapamätať

Vytlačený rukopis má takmer 300 strán. Písal som ho po kúskoch, doma, vo vlaku aj v kaviarni. Nie je možné pamätať si, čo všetko som kde napísal.

Pri redakcii je to pritom kľúčové. Keď chcem prepísať jednu scénu, potrebujem vedieť, či som tú istú myšlienku nepovedal už o dve kapitoly skôr. Či sa mi neopakuje ten istý obraz. Či som niekde nenapísal niečo, čo si s tým odporuje.

Klasické vyhľadávanie vo Worde tu nepomôže. To nájde len presné slovo. Ja však o tej istej veci píšem zakaždým inak.

Vyhľadávanie podľa myšlienok

Celú knihu som nahral do takzvanej vektorovej databázy. Znie to zložito, ale princíp je jednoduchý.

Každá časť knihy sa prevedie na sériu čísel, ktorá nevyjadruje slová, ale význam. Časti, ktoré hovoria o podobnej veci, majú podobné čísla, aj keď v nich nie je ani jedno spoločné slovo.

Keď potom do vyhľadávania napíšem „nájdi, kde som písal o smútku“, aplikácia nehľadá slovo smútok. Hľadá miesta, ktoré o smútku sú. Nájde aj tie, kde slovo smútok nikde nepadne.

Pre autora autobiografie je to obrovská pomoc. Zrazu vidím, ako sa jedna téma tiahne celou knihou. Kde sa jej venujem príliš, kde málo a kde ju opakujem.

Poznámky a história zmien

V aplikácii si ku každej časti knihy píšem poznámky. Čo treba prepísať, čo overiť, čo sa mi nepáči.

A mám tam históriu všetkých zmien. Keď niečo prepíšem a o týždeň zistím, že pôvodná verzia bola lepšia, viem sa k nej kedykoľvek vrátiť.

Úpravy od redaktorky na jednom mieste

Keď mi redaktorka pošle dokument s úpravami, je v ňom všetko naraz: opravy v texte, komentáre na okraji, otázky aj návrhy. Pri skúšobnej kapitole sa mi jej rady v dokumente miešali a ťažko som v nich hľadal.

Teraz si taký dokument nahrám do aplikácie a tá mi všetky úpravy zobrazí prehľadne. A môžem v nich znova vyhľadávať podľa myšlienok. Keď mi redaktorka pri jednej scéne napíše, že je príliš rýchla, hneď si nájdem ďalšie miesta v knihe, kde robím tú istú chybu.

Umelá inteligencia sa dá použiť aj inak

Keď sa dnes povie umelá inteligencia, väčšina ľudí si predstaví, že za nich píše texty. Že človek zadá „napíš mi knihu“ a je hotovo.

Že sa dá použiť aj inak, sa vo všeobecnosti veľmi nevie. Mne pomáha vyznať sa vo vlastnom texte. Nájsť súvislosti, ktoré by som pri 300 stranách nikdy neudržal v hlave. Príbeh, zážitky aj myšlienky sú moje. Nástroj mi len pomáha s nimi pracovať.

Čo bude ďalej

Do decembra pracujem na knihe sám. Potom sa k nej pridá redaktorka a pokračujeme spolu.