Po kolapse na polmaratóne znova behám. V marci na Hungaroringu

Šachovnicová cieľová čiara namaľovaná na asfalte pretekárskeho okruhu, za ňou kovové zvodidlá.

Polmaratónov mám za sebou veľa. Koľko presne, ani neviem. Nikdy som ich nepočítal. Keď budem doma, spočítam medaily.

Ten posledný si však pamätám presne.

Kilometer pred cieľom

Na polmaratóne v Banskej Bystrici som kilometer pred cieľom odpadol. Čo sa stalo a prečo, opisujem v knihe 7 rokov k životu. Tu to rozpisovať nebudem.

Po tom dni som si dal od behu pauzu. Povedal som si, že teraz behať nebudem.

Bez cieľa nebehám

Keď som dopisoval poslednú kapitolu knihy, musel som sa k tomu dňu vrátiť. Prechádzal som si znova správu a svoje tréningové štatistiky.

A pri tom som si uvedomil jednu vec. Ja behať chcem.

Lenže som typ človeka, ktorý potrebuje cieľ. Niečo konkrétne, ku čomu sa môžem každým tréningom približovať. Keď žiadny cieľ nemám, nebehám vôbec. A to mi je ľúto.

Tak som si cieľ našiel.

Polmaratón na Hungaroringu

V marci 2027 pobežím polmaratón na Hungaroringu, na okruhu, kde sa jazdí Veľká cena Maďarska formuly 1.

Prečo práve tam? Nie je to jasné?

To je ako s Elbrusom. Keď ťa niekto pozve na Elbrus, nesmieš povedať nie. Alebo keď ti niekto na Islande povie, poď sa otužovať pod ľadovec, nesmieš povedať nie. Takéto príležitosti sa ti už nezopakujú.

A koľkokrát v živote sa môžem prejsť po trati F1? A ešte k tomu súťažne?

Pravidlo ÁNO

V knihe píšem o pravidle, ktoré mi zmenilo život. Volám ho ÁNO. Ako funguje a ako som k nemu prišiel, nechávam pre čitateľov. Hungaroring je presne jedna z tých príležitostí, ktorým sa nehovorí nie.

Do marca ma čakajú štyri mesiace prípravy. O tom, ako mi to ide, budem písať tu.