Napísal som posledné slovo svojej knihy
V sobotu 24. októbra 2026, pár minút pred polnocou, som napísal posledné slovo svojej autobiografie 7 rokov k životu. Koniec.
Plakal som. Keď som sa upokojil, prečítal som si poslednú kapitolu ešte raz, aby som si overil, či je naozaj hodná konca knihy. Je. A rozplakal som sa znova.
Prvá verzia nebola koniec
Prvú verziu rukopisu som dopísal v máji 2025. Keď som ju dopisoval, prežíval som najkrajšie chvíle svojho života. Myslel som si, že toto je všetko. Že toto som mal v živote dosiahnuť a nič viac sa mi už neprihodí.
Ako strašne som sa mýlil.
Kniha vtedy končila plánom, že idem na Elbrus. Na samotnom Elbruse som ešte nebol a o tom, čo príde potom, som nemal ani tušenie.
Prečo som sa k rukopisu vrátil
K rukopisu som sa vrátil v auguste 2026. Viacerí ľudia, ktorí prvú verziu čítali, mi povedali, že ju mám vydať. Chcel som, ale uvedomil som si, že by som išiel von s nedokončeným príbehom.
Plánoval som dopísať jednu kapitolu. V jej polovici som zistil, že je príliš dlhá, tak som ju ukončil a začal písať ďalšiu. Nakoniec pribudli dve celé kapitoly, 24 podkapitol. Každá kapitola tejto knihy je o úplne inom človeku, a pritom o tom istom. Tie posledné dve nie sú výnimkou.
O čom sú, tu neprezradím. Tie nechávam pre čitateľov.
Čo bude ďalej
Rukopis je dopísaný, ale kniha ešte nie je hotová. Teraz ju čaká redakcia, korektúra, obálka a sadzba. Vydávam ju vlastným nákladom, takže každý z týchto krokov si zariaďujem sám a o každom budem písať tu.