Kapitola, ktorá nikdy nemala vzniknúť
Píšem autobiografiu 7 rokov k životu. Je o mojej ceste od drog a od 155 kilogramov k polmaratónom, horám a životu, o akom som ani nesníval. Rukopis som dopísal 24. októbra 2026 a teraz ho čaká redakcia.
Začiatkom októbra som v ňom písal kapitolu o najťažšej veci svojho života. O čom presne je, tu neprezradím. Je to kapitola, ktorá nikdy nemala vzniknúť.
Písanie vo vlaku
Časť tejto kapitoly som písal vo vlaku. Fotka je zo soboty 3. októbra, 19:46, notebook na stolíku a na obrazovke titulná strana knihy.
Chvíľu som písal aj v Oravke a nado mnou stálo asi sedem pubertiakov. Nezaklopil som notebook, písal som ďalej a necítil som pritom žiadnu hanbu.
S tým, že táto kapitola vznikne, som sa zmieril už pred pol rokom.
Prečo nikdy nemala vzniknúť
Prvú verziu knihy som dopísal v máji 2025. Vtedy ma vôbec nenapadlo, že by som o tomto niekedy písal. Bolo to vo mne zakorenené tak hlboko, tak späté s problémami, v ktorých som žil, že som si nevedel predstaviť, že túto najhlbšiu ranu svojho života niekedy otvorím. A už vôbec nie, že by sa mi mohla zaceliť.
Prečo je v knihe
Celé dokončenie knihy, dve nové kapitoly a 24 podkapitol, vzniklo v podstate kvôli tejto jednej kapitole.
Verím, že keď si niekto prečíta celý tento príbeh, až táto kapitola mu dokáže naozaj pomôcť. Keď sa pozrieme na problémy niekoho iného, tie naše sa nám zrazu môžu zdať malicherné.
Tieto zápisky píšem popri knihe 7 rokov k životu.